reklama

Jozefove vlny alebo Kto je Lester Burnham? - 1. časť

1. september 2009 - Premietanie (pôvodný text, "autorovi" v súkromnej korešpondencii zaslaný v rovnaký deň)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Práve umývam dlážku v kuchyni a rozmýšľam nad tým, či napriek všetkému predsa len Cestovina nie je jediný normálny muž, ktorého som poznala... Možno trpí nejakou sexuálnou úchylkou, ale ako jediný z tých všetkých mi nikdy nepreťahoval medové motúzy popod nos a nikdy mi nepovedal či nenapísal slová, ktoré by potom bral späť alebo by sa tváril, že ich nikdy nepovedal.

Mám za sebou LEN ďalšie déja vu. Necítim nič, tie predchádzajúce ma už zrejme dostatočne otupili.

Pred pár týždňami v nedeľu, po niekoľkomesačnej kamarátskej komunikácii, ktorá postupne začala stagnovať, som nadobudla dojem, že so mnou už komunikovať nechce... Krízu, ktorú prežíval v súvislosti s rozchodom so svojou manželkou, prekonal a ja som mu poslúžila len na preklenutie zlého obdobia - to presne boli vtedy moje myšlienky. Veď by to nebolo nič nové - často ma ľudia z môjho okolia sami vyhľadávajú, keď sa potrebujú vyrozprávať alebo poradiť... zato ani jeden z nich sa nikdy nezaujímal o to, či niečo netrápi mňa. Preto ma po pár dňoch prekvapili jeho slová o tom, že sa cíti byť dosť silný na to, aby mi pomohol a že si uvedomil, že ma môže stratiť a že ja môžem stratiť jeho... Ja som však mala pocit, že on ma už stratil... neskoro si ma všimol a že ešte pred tým som ho dávno stratila ja, keďže so mnou už viac nekomunikoval ako komunikoval.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V ten večer sme si prvýkrát písali dlho do noci, či skôr do rána a napísal mi slová, aké mi ešte žiaden muž nepovedal. Mala som pocit, že čítam cudziu korešpondenciu, niečo, čo nepatrí mne a po lícach mi tiekli slzy... nedokázala som totiž uveriť, že by to mohla byť pravda a niekomu by mohlo záležať na mne. Keď mi kedysi Cestovina poslal MMS-ku s obrázkom svojej „mužskej pýchy", zarazilo ma to, ale nič viac... keď som si však teraz za vetou o tom, že „ktosi" túži počuť môj hlas, prečítala v zátvorke slová že to musí rozdýchať, a vetu o tom, že pre ňho znamenám viac ako iba kamarátka, rozbúchalo sa mi srdce...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vďaka okolnostiam môj život a konanie už dávnejšie ovláda len rozum a preto, keď mi koncom týždňa poslal návrh, aby som pouvažovala nad príchodom do hlavného mesta, kde by som mala aj viac možností pri hľadaní zamestnania a ďalšie slová, ktoré sa tak dobre čítajú, potrebovala som pochopiť... potrebovala som pochopiť, ČO presne spôsobilo v ten týždeň taký obrat v jeho komunikácii so mnou, keď už dlhodobo mi na moje maily väčšinou neodpisoval, ozval sa raz za niekoľko dní a ja som skôr mala pocit, že už so mnou komunikovať nechce... Rovnako som nedokázala pochopiť, ako môže starší muž, ktorý už má čosi za sebou, začať ku mne pociťovať náklonnosť prostredníctvom virtuálnej komunikácie... Na moju otázku mi odpovedal až na druhý deň a po slovách, že „to mi vysvetliť nevie" som cítila, že sa vo mne čosi zlomilo a začala som pociťovať ľahostajnosť. „Vedela" som, že ďalej bude nasledovať už iba to, čo dobre poznám...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

So stretnutím som nakoniec súhlasila, nemala som čo stratiť a radšej som stanovila termín, ktorý by som už nemenila. Veď rovnaké pocity by som mala na druhý deň, o týždeň či o mesiac. Týždeň pred stretnutím som však začala z jeho strany cítiť „niečo", čo som nevedela presne identifikovať a sníval sa mi živý sen o tom, že v jeho skrini nie je miesto pre moje veci. Nakoniec mi napísal, že sa stretol so svojím bratom a obaja skonštatovali, že „správny partner neexistuje"... a ja som nadobudla dojem, že CHCE odo mňa počuť súhlas so zrušením nášho stretnutia - tak ho počul...

Posledných päť rokov sa takmer neustále cítim ako idiot. Nemám preto problém hovoriť či pýtať sa na niektoré veci, lebo mi je už jedno, čo si o mne ľudia, a predovšetkým muži, myslia. Veď sa aj tak cítim ako idiot... A tak som sa ho po víkende, cez ktorý malo prebehnúť naše zrušené stretnutie, priamo opýtala, či sa vôbec chce so mnou stretnúť. Odpovedal len krátko „Chcem." a ja som krátko odpísala „Príď." No aj tak naša komunikácia po predchádzajúcom týždni bola akási ťažkopádna a ja som začala mať dojem, že na svojom obrannom múre budujem poslednú a definitívnu vrstvu - vrstvu mlčania...

Andrea Labusová

Andrea Labusová

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nič, čo je založené na klamstve a pretvárke, nemôže mať dlhé trvanie. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu